Dr. ŠARMÍR: Biotechnologický gigant Monsanto získava kontrolu nad tým, čo jeme

Igor ŠarmírDobrý deň p. Šarmír, môžete sa nám v krátkosti predstaviť?
Som absolvent Prírodovedeckej fakulty v Bratislave, ašpirantúru som robil vo Francúzsku (doktorát z Univerzity Paríž 7). V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva pracujem 20 rokov. V súčasnosti pracujem na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, odbor potravinárstva a obchodu a zároveň som členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Ako dlho sa venujete problematike GMO a čo Vás k tomu motivuje?
Problematike GMO sa dosť podrobne venujem zhruba posledných 5 rokov. Snažím sa sledovať všetko, čo sa deje v tejto oblasti vo svete. Za posledné roky som napísal viacero odborných článkov, vystúpil na seminároch a konferenciách a bol som členom študijnej skupiny Európskeho hospodárskeho výboru, ktorá pripravovala stanovisko “Európskej občianskej spoločnosti”. Nikdy som ale nepracoval vo vedeckom výskume zameranom na GMO, čo ma ale myslím odborne nediskvalifikuje, pretože táto téma má toľko aspektov (prírodovedných, spoločenských, agronomických, environmentálnych, politických a právnych), že nikto nemôže byť odborník na všetko.
Mojou odbornosťou je skutočnosť, že som vo všetkých týchto oblastiach dosť podrobne zorientovaný a viem dať fundovanú odpoveď na všetky otázky, ktoré sa v súvislosti s GMO bežne vyskytujú. Samozrejme, každý má svoje limity a napr. i molekulárny biológ sa môže vyjadrovať iba v obmedzenej miere k agronomickým otázkam týkajúcich sa pestovania poľnohospodárskych GMO a ani ja nemôžem diskutovať s molekulárnym biológom o podrobnostiach týkajúcich sa transgenézy.

“Jediné, čo je dnes jednoznačné, je skutočnosť,
že na celej záležitosti jasne profitujú výrobcovia sadív GMP,
teda firmy ako je Monsanto.”


Aké výhody a komu prináša produkcia GMO?
Toto je naozaj základná otázka, s ktorou treba začať a o ktorej sa už veľa popísalo. Napr. uznávaný francúzsky vedecký pracovník Jacques Testart vydal tento rok knihu nazvanú “A qui profite les OGM?” (Kto má prospech z GMO?). V tejto súvislosti si ale najprv treba uvedomiť, že problematika GMO sa neobmedzuje iba na poľnohospodárstvo a následnú výrobu potravín. Existujú početné aplikácie napr. v medicíne a farmakológii, ktoré sú z rôznych dôvodov považované za bezproblémové a užitočné (a to i zo strany odporcov GMO). Za problematické sa považuje iba pestovanie poľnohospodárskych GMO a výroba potravín z nich.
Výrobcovia a obhajcovia poľnohospodárskych GMO (ďalej iba GMP – geneticky modifikované plodiny) tvrdia, že z ich pestovania majú prospech všetci: štáty, pretože GMP dokážu údajne zabezpečiť výrobu dostatok potravín, poľnohospodári, pretože pestovanie GMP je vraj ekonomicky zaujímavé, spotrebitelia, pretože táto technológia údajne umožňuje ponúknuť lacnejšie potraviny a dokonca i životné prostredie, pretože sa vraj pri pestovaní GMP zníži množstvo používaných pesticídov. S týmito tvrdeniami sa ale dá účinne polemizovať a na argumentoch preukázať, že sa nezakladajú na pravde.
Jediné, čo je dnes jednoznačné, je skutočnosť, že na celej záležitosti jasne profitujú výrobcovia sadív GMP, teda firmy ako je Monsanto.

Na koľko percent je dnes Slovensko potravinovo sebestačné? Pomôže nám GMP sebestačnosť zvýšiť?
Sebestačnosť Slovenska vo výrobe základných potravín sa dnes odhaduje na hanebných 47%, pričom začiatkom 90. rokov sme boli sebestační, ale vtedy sa žiadne GMP nepestovali! Príčin tohto stavu je viacero, ale rozhodne to nie sú prirodzene nízke hektárové výnosy alebo nízky výrobný potenciál. Hlavným dôvodom je pravdepodobne správanie sa zahraničných maloobchodných reťazcov, ktoré ovládli slovenský trh a z rôznych dôvodov dávajú prednosť zahraničným dodávateľom. Pretože hlavným dôvodom úpadku slovenského agropotravinárskeho sektoru je slabý záujem obchodu, ťažko si je možno predstaviť, ako by potraviny na báze GMP mohli túto situáciu zmeniť. O to viac, že viaceré medzinárodné obchodné systémy otvorene vyhlasujú, že na svojich pultoch nepredávajú potraviny na báze GMP!

“Skutočnosť je bohužiaľ taká, že už aspoň 30 rokov
majú veľké firmy plne pod kontrolou vedecký výskum nielen v oblasti GMO,

ale i všade, kde je to pre ne komerčne zaujímavé .”

Vraj neexistujú dôveryhodné štúdie o nebezpečnosti GMO. Aká je skutočnosť?
Skutočnosť je bohužiaľ taká, že už aspoň 30 rokov majú veľké firmy plne pod kontrolou vedecký výskum nielen v oblasti GMO, ale i všade, kde je to pre ne komerčne zaujímavé (napr. pesticídy, potravinárske aditíva, obaly atď). Okrem toho, že majú vlastnú vedecko-výskumnú základňu, ovládajú do istej miery i univerzitný výskum, pretože financovanie výskumu z verejných zdrojov sa neustále znižuje. Naviac, veľké firmy ako Monsanto dokážu priamo ovplyvniť, čo významné vedecké časopisy ako Nature alebo Science publikujú a čo nie (nielen prostredníctvom sponzorovania, ale i politicky). Z tohto dôvodu vedeckých štúdií, kritických voči GMO a publikovaných v prestížnych časopisoch nie je veľa, ale to neznamená, že neexistujú.
Minulý rok narobila veľký rozruch štúdia vypracovaná tímom francúzskeho molekulárneho biológa Gilles-Eric Séraliniho, ktorá preukázala existenciu závažných zdravotných rizík spojených s konzumáciou potravín na báze GMP. Keďže tento pán profesor dobre pozná svojich oponentov a ich úskoky, podarilo sa mu, aby štúdiu publikoval prestížny časopis Food and Chemical Toxicology a okrem toho ju dokázal vynikajúcim spôsobom mediálne i politicky “predať” a tak sa ani kompetentní v Európskej komisii už nemôžu tváriť, že sa nič nedeje. Na štúdiu sa síce po jej medializácii zosypali hromy-blesky, ale bolo to predovšetkým zo strany známych obhajcov GMO, medzi ktorých možno žiaľ zaradiť i Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť (EFSA), ktorý je prešpikovaný osobami v konflikte záujmov. Po roku sa dá povedať, že napriek enormnému úsiliu a úderom “pod pás”, sa lobistom GMO nepodarilo štúdiu zdiskreditovať. Podľa týchto lobistov, (ktorí sa radi stavajú do pozície “vedeckej komunity”) a iných priaznivcov GMO, je kritériom “dôveryhodnosti” to, že ju oni samotní “odobria” a preto kritické štúdie nemôžu byť nikdy “dôveryhodné”.

“Asi najväčšie riziko spojené s expanziou pestovania GMP vo svete
je skutočnosť, že dochádza k monopolizácii ponuky sadív,
a teda bezškrupulózne firmy ako Monsanto
dostávajú pod kontrolu výživu obyvateľov planéty.”

Aké nevýhody a komu prináša produkcia GMP?
Asi najväčšie riziko spojené s expanziou pestovania GMP vo svete je skutočnosť, že dochádza k monopolizácii ponuky sadív a teda bezškrupulózne firmy ako Monsanto dostávajú pod kontrolu výživu obyvateľov planéty. Kým ešte pred desiatimi rokmi pôsobili na tomto trhu stovky firiem, dnes 90% trhu kontroluje asi 10 spoločností, z čoho 3 (vrátane Monsanta) ovládajú 53%!
Nevýhodou je tiež skutočnosť, že GMP sú súčasťou veľmi kontroverzného modelu poľnohospodárstva (pestovanie monokultúr na veľkých plochách, s intenzívnym používaním chemických vstupov a ťažkej techniky a minimalizáciou využívania pracovnej sily), ktorý výrazne ochudobňuje pôdu o živiny a konzumuje veľké množstvo vody a preto je neudržateľný!
Riziká podstupujú i spotrebitelia, pretože napriek množstvu štúdií vôbec nie je objasnené, do akej miery je konzumácia potravín na báze GMP bezpečná, resp. nebezpečná a okrem toho, GMP obsahujú zvýšené množstvo reziduí pesticídov v porovnaní s konvenčnými plodinami (obhajcovia GMP nikdy nehovoria, že viac ako 99% dnes pestovaných GMP sú “pesticídové” to znamená, že boli “modifikované” so zámerom sprostredkovania tolerancie na nejaký herbicíd alebo vytvárania insekticídu). Znamená to, že sa môžu vo veľkom postrekovať napr. takýmito herbicídmi, pretože cielenej plodine neuškodia, ale to neznamená, že ich neabsorbuje.
Sú preukázané riziká spojené s ohrozením biodiverzity a príslušné vedecké štúdie slúžili ako podklad pre vyhlásenie moratórií zo strany deviatich členských krajín EÚ na pestovanie kukurice MON 810 (jediná GM kukurica povolená v EÚ).
Pre väčšinu farmárov je z dlhodobého hľadiska pestovanie GMP nevýhodné (vysoká cena sadív, nutnosť zakúpiť si ich každý rok vyplývajúca z ich patentovania, nadobúdanie rezistencie na používaný pesticíd zo strany škodcov atď.)


Aký postoj odporúčate zaujať občanovi k otázke GMP?
Vzhľadom na to, že (mierne povedané) porovnanie rizík a prínosov nedáva jasnú odpoveď, občanom SR možno iba odporúčať, aby aspoň v tomto období nesúhlasili s pestovaním GMP na našom území a aby požadovali označovanie i v prípade produktov živočíšnej výroby, ak príslušné zvieratá boli krmené krmivom s obsahom GMP.

Občianske aktivity hrajú rozhodujúcu úlohu
pri doteraz opatrnom postoji EÚ voči GMP.
 

pochod_skleny_mostAko hodnotíte aktivity občanov, ktorí presadzujú zákaz GMP?
Občianske aktivity hrajú rozhodujúcu úlohu pri doteraz opatrnom postoji EÚ voči GMP. Bez občianskych aktivít by dnes Európa bola teraz tam, kde sú USA (z pohľadu pestovania GMP), pretože politici i orgány potravinového dozoru na úrovni EÚ sú žiaľ plne v rukách firiem a lobistov.

Existujú občianske iniciatívy, ktoré sa venujú podpore pestovania GMP?
Neviem, na prvý pohľad mi to nič nehovorí. Výrobcovia sadív GMP používajú iné fóra na presadenie svojich záujmov.

A na záver. Ako hodnotíte činnosť aktivistov na Slovensku v tejto problematike?
Som veľmi rád, že sa v tejto oblasti začína “prebúdzať” i Slovensko.

Rozprávali sme sa s  RNDr. Igorom Šarmírom, PhD. Ďakujeme veľmi pekne za Váš čas.

 

podporte_PREC_s_GMO_small

CLOSE
CLOSE