Boj so zlom – áno či nie?

Jin JangTáto poznámka je odpoveďou na príspevok STRACH vs. MONSANTO, ktorý pojednáva o tom, či je správne odmietať boj proti zlu v dnešnej dobe, pričom autor príspevku označuje odmietanie boja za New Age chorobu a výhovorku. Pripomína mi to starú známu občiansko-aktivistickú dilemu, či je lepšie bojovať proti zlu, alebo šíriť a posilňovať dobro. Nemám k tomu jednoznačný postoj, ale chcel by som poukázať na to, že sa dá na túto vec pozrieť aj z iného uhla pohľadu.

Mahátmá Gándhí sformuloval jasnú výzvu, že Indiu treba oslobodiť od britskej koloniálnej nadvlády. Martin Luther King prišiel s víziou zrovnoprávnenia černochov v USA. Britská nadvláda v Indii a nerovnoprávnosť na základe farby pleti v USA boli dva veľmi jasné a veľmi naliehavé problémy vtedajšej doby.

Dedične spotvorené potraviny a z nich vyplývajúce ohrozenie potravinovej bezpečnosti a životného prostredia sú nemenej významnou výzvou dneška. To je niečo, čo vôbec nespochybňujem. Ťažkosť ale spočíva v tom, že dnešný svet je tak presiaknutý zlom, že rozpoznať kľúčovú úlohu či výzvu nie je vôbec ľahké. Temné sily dnes chrlia podrazy celosvetového významu nepretržite ako na bežiacom páse. Kým časť spoločnosti zachraňuje polia pred GMO, niekde inde zatiaľ systematicky ničia dažďové pralesy, presúvajú strategické podniky do rúk špekulantom, kradnú deti rodičom, vypúšťajú jedy do riek. Niekedy mám pocit, že všetky tieto podrazy mocných sú pre nich len prostriedkom na rozptyľovanie občianskej pozornosti na toľko smerov naraz, aby sme sa stali, alebo aspoň cítili, úplne bezmocnými. Ak by aj občianska spoločnosť bola natoľko prebudená, že by sme všetci v každom okamihu odpovedali na všetky tie podrazy – podpismi, nesúhlasnými pochodmi, vyvodzovaním zodpovednosti, mohlo by sa ľahko stať, že by sa petície a pochody stali našim hlavným pracovným úväzkom. Aj tak by to možno nestačilo na to, aby sa veci pohli správnym smerom.

Ak niekomu vytkneme, že sa nezapája do jedného konkrétneho, čiastkového boja (napríklad proti GMO na našich poliach), nikdy nemôžeme s istotou povedať, či robíme dobre. Možno si ten človek namiesto účasti v boji sadne doma k telke a pivu, ale možno práve píše knihu, objavuje vynález, alebo formuluje myšlienky, ktoré v blízkom čase spôsobia obrat a zmetú zo stola nielen GMO, ale aj tisíce ďalších podrazov mocných. A možno práve účasť tohto človeka na anti-GMO pochode na chvíľu odvráti jeho pozornosť od zamýšľaného počinu a tento počin sa kvôli tomu nestihne uskutočniť včas.

Čo s tým teda robiť? Odpovedať na všetky podrazy je nesmierne dôležité, ale nestačí to. Popri tom je treba vo všetkých oblastiach vytvárať nové spoločenské štruktúry, ktoré postupne vytlačia a nahradia tie dnešné, často pokrivené a neopraviteľné. Naďalej je treba hľadať odpoveď na otázku, čo je vlastne základnou príčinou a koreňom všetkého zla, ktoré sa dnes vo svete deje. GMO politika, ničenie životného prostredia vo veľkom, hospodárske krízy, korupcia v politike, rastúca bieda a hlad vo svete nadvýroby a všeobecného prebytku – to všetko sú iba rôzne následky niečoho, čoho príčina je skrytá oveľa hlbšie. Poďme tomu porozumieť a poďme to pomenovať. Buďme dôslední v presadzovaní správnych vecí, ale rešpektujme pri tom voľbu každého jednotlivca vybrať si, akým spôsobom prispeje ku zmene. Nikdy dopredu nevieme, ktorý konkrétny počin je tým povestným mávnutím motýlieho krídla, ktoré spôsobí reťaz udalostí zásadného významu.

A ešte jedna vec: Ak máme pocit, že sa niekto málo zapája, myslím si že výčitky nie sú cesta. Lepšie je podľa mňa sformulovať myšlienky tak jasne, a zosúladiť ich s osobným konaním tak presvedčivo, že to vyburcuje aj mŕtvolu.

Takto to vidím ja. A možno sa mýlim.