Úspechy geneticky NEmodifikovaných plodín

Bezalergénne arašidy, hrach bez buriny, pšenica odolná voči soli, sladké zemiaky obohatené o beta-karotén či vírusom rezistentná yuca. Napadlo ti, že tieto plodiny sú výsledkom genetickej modifikácie? Ak je tak, uveril si zmanipulovanému príbehu z dielne biotechnologických korporácií. Ukazuje sa totiž, že množstvo prelomových objavov vo vylepšovaní plodín vzniklo BEZ GM. Zástancovia geneticky modifikovaných plodín(GMP) naopak tvrdia, že iba GM je kľúčom k týmto problémom.

Popri často špekulatívnych tvrdeniach o „zázrakoch“  geneticky modifikovaných rastlín, ktoré zapĺňajú obrovské množstvo stránok novín, úspechy s plodinami, ktoré neboli modifikované, nepútajú takú veľkú pozornosť populárnych médií. Novinky o klasicky pestovaných plodinách sa zdajú byť bezvýznamné vedľa často zveličených správ o pozitívach geneticky modifikovaných plodín.

Biotechnologický priemysel a jeho PR ľudia to chcú takto udržať naďalej najmä preto, že riešenia bez genetickej manipulácie sú často výrazne popredu pred tými s použitím technológie genetického modifikovania. Navyše, tieto modifikované plodiny obklopuje mnoho neistôt.

Skúmajme spoločne úspechy nemodifikovaných plodín a šírme tieto informácie medzi pestovateľov, predajcov i nás, konzumentov.

 

Prelomové objavy, ktoré nikdy neexistovali

Ďalším dôvodom, prečo je potrebné poukázať na túto dezinformačnú kampaň, je práve nedostatok informácií o úspechoch plodín bez genetickej manipulácie, ktoré často končia s označením GM objavy! Klasický príklad poskytnutý bývalým vedúcim vedcom vlády Spojeného kráľovstva: Profesor Sir David King opakovane použil prelomové úspechy klasických plodín ako dôkaz, prečo by sme mali prijať plodiny geneticky modifikované. V jednom prípade King vyhlasoval, že veľký nárast výnosu poľnohospodárskych plodín v Afrike spôsbilo práve použitie GMP, popri tom však na mieste neboli používané žiadne GM technológie. Pri inej príležitosti King vyjadril veľký úspech geneticky modifikovanej ryže, ktorá je schopná odolávať povodniam, v skutočnosti sa však jednalo o nemodifikovanú plodinu.

Väčšina plodín propagovaných ako zlomové objavy GMO
v skutočnosti nemá s GM technológiami nič spoločné.

V oboch prípadoch bol King pod tlakom poskytnúť pádny dôkaz, prečo potrebujeme geneticky modifikované plodiny. Odhliadnuc od Kingových vyjadrení a poukazovaní na dôkazy, prečo máme používať technológie GM, pravdou zostáva, že by sme sa nemali rozptyľovať s GM a postarať sa o lepšie financovanie a podporu riešení s použitím nemodifikovaných rastlín, aby sa o nich dozvedela širšia verejnosť, čo je veľmi dôležité.

Na stránke gmwatch.org sú uvedené odkazy k niektorým z mnohých úspechov bez GM technológie, na ktoré sme narazili. Je potrebné poznamenať, že niektoré z týchto objavov sa dosiahli pomocou biotechnologických postupov ako markerovo asistovaná selekcia, ktorá nezahŕňa riziká a neistoty tak, ako GM technológia a ktorá fakticky robí GM technológiu zastaranou.

 

Čo nám biotechnologický priemysel nechce povedať o GMP?

Toto je ďalší príklad toho, ako sú plodiny falošne spájané s GM. A je to najlepšie chránené tajomstvo biotechnologického priemyslu. Väčšina plodín propagovaných ako zlomové objavy GMO v skutočnosti nemajú s GM technológiou nič spoločné!

V lete 2010 Monsanto skúpilo časť Západoaustrálskeho podniku pre šľachtenie obilnín INTERGRAIN. Hovorca Intergrainu vysvetlil záujem Monsanta takto: „Skutočne dôležitým faktorom je, že biotechnologické znaky sú sami o sebe absolútne nepoužiteľné, pokiaľ nie sú vložené do vhodnej zárodočnej plazmy.“

Stáročia vyvíjané odrody rastlín so špecifickými vlastnosťami
sú často pod útokom GM technológií. Firmy ako Monsanto
však suverénne pridávajú gény aj do takýchto rastlín, aby ich následne
patentovali a privlastnili si tak semená aj výslednú plodinu.

Postup je približne takýto: Biotechnologická firma vezme zárodočnú plazmu prirodzených prírodných odrôd plodín od poľnohospodárov a šľachtiteľov, ktorí ju vyvíjali stáročia za účelom dosiahnutia požadovaných vlastností. Používa sa pri tom konvenčné šľachtenie a markerovo asistovaná selekcia, nie genetická manipulácia! Takto sa dosiahne požadovaná rastlina. Firma však suverénne pridáva svoje patentované gény aj do takýchto rastlín, aby ich mohla patentovať a vlastniť tak semená aj výslednú plodinu.

Neklama

Takýto špinavý trik jednoznačne nezaručuje zlepšenie kvality plodiny. Ale pridáva do rastliny buď Bt-toxín, ktorý zabíja parazitujúci hmyz alebo gén odolný voči herbicídu, ktorý dovolí počas pestovania neobmedzene zmáčať rastlinu v toxínoch! Výsledkom je jeden jediný magický efekt, a to zisk biotechnologickej firmy. Tento proces je pred médiami zahalený rúškom tajomstva a priemyselného humbugu okolo nových odrôd plodín.

Otázky, ktoré by sme si mali všetci položiť:

• Ktoré prirodzené materské odrody firma mení a zneužíva pre svoje genetické modifikácie?
• Ako sa zlepšili plodiny materských odrôd s konvenčným šľachtením a markerovo asistovanou selekciou bez následnej špinavej premeny na GMP?
• Aké sú výsledky porovnaní prirodzených materských odrôd s geneticky zmanipulovanými odrodami pri pestovaní v rovnakých podmienkach?

 

Inými slovami, aká je výhoda genetickej manipulácie?

Odpovede na tieto otázky sú poučné. Ale obyčajne ich nepočujeme, pretože tieto informácie prislúchajú obchodnému tajomstvu. A tak je biotechnologická firma schopná neustále predávať klamstvá o tom, že geneticky modifikované plodiny sú nevyhnutné pre budúcnosť šľachtenia rastlín.

Jeden prípad využitia tohto triku je príklad sóje Visitive, ktorá je považovaná za prvý geneticky modifikovaný produkt s priamymi výhodami pre spotrebiteľov. Tieto vraj zdravšie odrody s nižším obsahom kyseliny linolénovej v sójových bôboch boli vytvorené tak, aby produkovali olej, ktorý znižuje obsah nezdravých trans tukov v jedle. V skutočnosti sú však vyrobené z oleja z nemodifikovanej sóje. Ale Monsanto to schválne obracia na úspech GMP, pridávaním GM vlastností ako odolnosť voči herbicídu Roundup, čo nemá absolútne nič spoločné s výhodami pre spotrebiteľov. Zaujímavé je, že Štátna univerzita v Iowe vyšľachtila bez genetickej modifikácie sójové bôby s ešte nižším obsahom kyseliny linolénovej, ako sója od spoločnosti Monsanto. Nie je prekvapením, že o tom počujeme veľmi málo v porovnaní s úspechmi sóje od Monsanta.

V súčasnosti neexistuje na trhu jediná plodina,
ktorá by vďaka GM technológii získala odolnosť voči suchu.

Na sklonku roku 2010 sa objavila informácia o dôležitom objave – kukurica odolná voči suchu. Syngenta, ako nám bolo povedané, vedie vývoj novej generácie kukurice odolávajúcej suchám. Takto odolná kukurica od Syngenty Agrisure Artezka, je GM kukuricou, ale nie preto, že by odolávala suchám vďaka použitiu GM technológie. Odolnosť voči suchu bola zaistená cez konvenčné šľachtenie rastlín a markerovo asistovanú selekciu, avšak nezávislo od tolerancie voči herbicídu a pesticídnych transgénov, ktoré následne rastlinu premenili na GMP. Ako poznamenal jeden kritik: „Mohli zverejniť geneticky nemodifikované odrody bez pridania transgénov. Takto by mohlo množstvo farmárov prosperovať z tejto výhody v krajinách, kde sa hladuje v dôsledku sucha, ktoré ale nedovoľujú produkciu geneticky modifikovaných plodín. Tak veľa pre záchranu potravinovej bezpečnosti!“

Hoci bolo okolo GMP odolných voči suchu obrovské množstvo rozruchu, je zrejmé, že klasické šľachtenie rastlín je oveľa úspešnejšie. V súčasnosti neexistuje na trhu jediná plodina, ktorá by vďaka GM technológii získala odolnosť voči suchu.

 

Páči sa Vám článok? Hlasujte!

 

Z anglického originálu preložila Radka Pánisová, upravila Veronika Repková.