Už dlhšiu dobu, respektíve pár rokov, sa zaoberám myšlienkami o tom, ako tento systém, v ktorom žijeme, nefunguje a pomerne rýchlo kolabuje. V poslednom období som začal byť zacyklený v systéme a tak ma v tomto smere trochu opúšťal optimizmus.
Potom som ale objavil článok o mladých ľuďoch snažiacich sa odtrhnúť od systému a tento článok ma veľmi zaujal. Pod článkom boli komentáre, mnohé povzbudivé a bohužiaľ mnohé až posmešne skeptické. Ľahko je kritizovať niečo, čo sme neskúsili a z čoho máme v podstate strach. Základom fungovania takejto komunity je barter, výmenný obchod, či už tovar za tovar alebo tovar za prácu a služby, hlavná je kooperácia. Pre mnohých bol toto kameň úrazu, pretože si nevedia predstaviť, ako by to mohlo fungovať, napríklad, ako by ľudia platili za školu, ako by splácali úver, čím by platili mobil, atď.
Ale kľúč k úspechu nie je v premýšľaní, ako to nejde. Naopak, je nevyhnutná zmena myslenia.
Za stáročia, po ktoré sme zotročovaní hŕstkou vládnucich jedincov, sa človek tak upol na hmotu, že ju považuje za nevyhnutnú k životu, na rebríčku hodnôt sa „hmota“ posunula na prvé priečky, sme od nej závislí, sme ňou väznení. O tomto nás vehementne presviedčajú okrem iného aj médiá, ktoré nám podprahovo vnucujú, aký má byť človek, čo je „cool“, čo nám prospieva a čo nám škodí. Je nám vlastne nahrávaný program, ktorý smeruje k jedinému – ovládnuť nás tak, ako bača ovláda svoje ovečky (mimochodom, prečo kňaz nazýva farníkov ovečkami?). Je to jednoduché, keď chcem vládnuť, potrebujem držať stádo v nevedomosti, respektíve, vedomosti obmedziť len na tie, ktoré sú prospešné môjmu zámeru. Vládcovia si zrejme neuvedomujú (alebo možno aj áno), že sa týmto vlastne pasujú do úlohy boha, ale na to, aby ju zvládali, majú priveľké ego. Ak sa pozrieme na vývoj civilizácie a nie sme ešte úplne zblbnutí programom, pochopíme, že človek človeku vládnuť nemôže. Jediná cesta, ako prežijeme, je začať ťahať za jeden koniec lana, zdieľať, spolupracovať, nebojovať. Život nie je závod, ani súťaž, je to cesta a škola. Najlepší spôsob, ako po tejto ceste ísť, je pomáhať si navzájom, učiť sa jeden od druhého, nevyvyšovať sa nad iných ľudí. Sme jeden druh a ak chceme prežiť, máme čo robiť. Naši samozvaní vládcovia nás vtiahli do egoistického spôsobu života, ohraničeného narodením a smrťou. Málo myslíme na to, čo bolo pred tým a čo bude potom, históriu neberieme ako varovanie, pretože to, čo bolo v minulosti dobré, bolo z nej zámerne vymazané. Človek niekde zle odbočil a je najvyšší čas, vrátiť sa naspäť na správnu cestu.
Mnohí si zrejme poviete, „čo už len mne môže takáto komunita dať, keď sami nič nemajú a čo im môžem dať ja, keď mám sám málo“.
Nuž, odpoveď je jednoduchá. Ja môžem dať komunite seba a ona mne zasa smer. Nie je podstatné, či prinesiem zlatú tehlu alebo dobrú myšlienku, nech prinesiem čokoľvek, odnesiem si dobrý pocit. Pocit slobody ducha, pretože fikcia slobody, v ktorej žijeme, je naozaj majstrovským science-fiction dielom. Ak si prečítame Orwellovo dielo „1984“ a trochu sa zamyslíme nad dobou v ktorej žijeme, tak zistíme, že táto kniha bola proroctvom toho, kam smerujeme. Jediná cesta, ako tomu zabrániť, je vykonať zmenu. Zmenu myslenia. K tomuto majú rozhodne bližšie ľudia, čo nič nemajú, pretože nie sú nakazení nezmyselným zhromažďovaním majetku a bohatstva. Spôsob, ako ísť ďalej a prežiť, je vzdať sa „pohodlia“. Lenže, aj naša predstava pohodlia je zvrátená, pretože pod vplyvom médií túžime po luxuse, optickej kráse, bohatstve a moci. Poznám mnoho ľudí, ktorí sú hmotne zabezpečení na niekoľko životov, ale je jedna vec ktorú nemajú. Šťastie a slobodu. Sú otrokmi hmoty, naháňajú sa za peniazmi a prehliadajú ozajstnú krásu sveta, mnohí ju dokonca ničia. Položme si otázku: Čo naozaj k pokojnému a šťastnému životu potrebujeme? Tí, čo odpovedia „peniaze“, ani nemusia ďalej čítať, nejdem nikoho presviedčať, že to tak nie je. Ak ste odpovedali „lásku, pokoj, zdravie, šťastie“, tak ste na dobrej ceste, pretože prvým krokom je uvedomenie. Druhý krok je stanovenie cieľa a tretí krok rozhodnutie. Viac naozaj netreba. Ak si pri vizualizácii vašej cesty k cieľu nebudete hádzať pod nohy prekážky typu „peniaze“, „strach“, „neistota“, tak k cieľu prídete skôr, ako by ste si kedy dokázali predstaviť. Ak splníte vnútorné predpoklady, tak ostáva už naozaj len vykročiť, zanechať svoju minulosť a ísť dopredu.
Žiť, tešiť sa z maličkostí, mať okolo seba úžasných ľudí, ktorí vás nebudú chcieť obrať, ale budú s láskou prijímať, čo im dáte a naopak, budú vám dávať to najlepšie, čo v nich je.
Takýmto spôsobom vznikne tak silná komunita ľudí, že akýkoľvek spôsob ich ovládnutia stroskotá. Chce to však silnú vieru a presvedčenie, čo je tiež trochu problém, pretože vládcovia nás naučili neveriť nikomu, tiež celkom cielene. Skúste sa trebárs na dva týždne vzdať médií, počúvať len hudbu, chodiť do prírody, kedy to pôjde, choďte medzi ľudí a pozorujte. Deň po dni začnete vidieť veci v úplne inom svetle, začne vám dochádzať, ako ste ťahaní za nos a že vôbec nie je nutné zotrvávať v tomto klame. Je to naozaj o našom rozhodnutí, o našej slobodnej mysli. Jediná sloboda je sloboda mysle. Všetko ostatné je len ilúzia, i keď nám je tvrdený presný opak, že myseľ si vytvára ilúzie, že sny sú niečo mimo reality (omyl, sú jej nedeliteľnou súčasťou). Nebojme sa snívať a nebojme sa svoje sny žiť, ide to omnoho ľahšie, ako si myslíme. Teda, ono si to ani moc nemyslíme, je nám to vnucované, či už vzdelávaním, podprahovo médiami alebo životnými situáciami, ktoré nás nútia „držať hubu a krok“. Lenže vzdor je naozaj jednoduchý, stačí sa len nebáť a uvedomiť si, že treba oslobodiť svoje myšlienky, to je prvý krok k záchrane ľudstva. V opačnom prípade to vezme rýchly koniec a myslím, že v každom z nás je táto informácia, len máme strach si ju pripustiť.
Takže priatelia, spojme sa, pomáhajme si a milujme život, prírodu, svet…. a odmena sa dostaví 🙂
Prajem krásny deň 🙂
autor: Matej Fabšič | Lexani Booia
