„Na začiatku bol článok o prenájme včiel na internete. Tak sme sa rozhodli, že investujeme do seba, keďže je medzi nami včelárka…“
… na úplnom začiatku bol starý dom, ktorý som kúpila spoločne so svojím partnerom, s víziou založenia rodiny a pokojného života na vidieku. Kúpili sme chalupu so záhradou, kde sa nachádzal aj starý včelín a prišli prvé kontakty so svetom tohto spoločenského hmyzu. Počas vypratávania priestorov sme nachádzali rôzne vtedy pre nás zvláštne predmety a časopisy o včelách. Listovala som v tých časopisoch, ale pre mňa bol svet včiel ťažko pochopiteľný, priam magický. Napadlo ma vtedy, že možno raz… Toto sa udialo pred 12-timi rokmi.
Čas plynul, narodili sa synovia a do života prichádzali nové situácie a ľudia. Niektorí sa venovali včeláreniu a odtiaľ bol už iba krôčik k prvým rodinám. Kúpili sme 2 roje na rámikovej miere „B“ a dobrodružstvo sa začalo. Začiatky boli ako vždy náročné, porozumenie potrebám včiel si v knihách síce načítate, no zažívať to, je niečo úplne iné. Pomáhali nám skúsenejší včelári a niekoľko rokov vyzeralo, že sa nám darí. Bez klieštika, s úspešným prezimovaním. Zlom nastal v roku 2018, kedy už na rámikovej miere Langstroth 2/3 sme zaznamenali veľký výskyt klieštika. Napriek liečeniu včelstvá nezvládli nástup jari a zažili sme veľkú stratu. Z 12-tich rodín ostali iba 2 odložence. Bolo nutné začať znova.
Už rok som chodila na stretnutia Siete Dobra, kde sme všetci nadšencami včelárenia, komunitných foriem hospodárenia a šetrného správania sa k prírode. A teraz sa vraciame k prvej vete: „Na začiatku bol článok o prenájme včiel na internete, tak sme sa rozhodli, že investujeme do seba, keďže medzi nami je včelárka (ja) aj včelár Robert Zelník.“ Spoločne sme sa rozhodli, že to skúsime inak, ako každý sám za seba. A zrodila sa komunitná včelnica, do ktorej vkladáme naše zdroje. Naším zámerom je chovať životaschopné, zdravé včelstvá a neustále napredovať v nových poznatkoch o týchto ušľachtilých stvoreniach. Ako spoločenstvo ľudí so spoločnou víziou učíme sa od včiel znova sa prepojiť a vidieť celok. Každý z nás k chodu včelnice prispieva svojim podielom.
Včelárime v poľnohospodárskej krajine, kde je celkom rozmanitá znáška nektáru i peľu. Žiaľ, súčasná situácia v prírode je nepriaznivá – veľký výskyt klieštika, výkyvy počasia… Každú jar začíname akoby znova. Nielenže spoločne znášame investície, ale aj riziko pádu, ktoré je v dnešnej neľahkej situácii pre včely i človeka oveľa vyššie ako v minulosti. Včelia paša vplyvom sucha býva obmedzená, rastliny kvitnú, no nektáru tvoria málo. Sme na začiatku. Máme spoločných 7 rodín, zakúpili sme prezimované vitálne včelstvá a niekoľko odložencov (mladé rodiny, tzv. záložné včelstvá). Vyrobili sme úle i prístrešok pre ne. Keďže sme nemali k dispozícii tzv. súše – včelie plásty, rodiny si museli samé vystavať medzisteny, na ktoré včely potrebujú veľké množstvo medu aj času. To sa podarilo a dokonca priniesli med aj nám! Radosť však vystriedali prvé problémy, kedy jedna rodina napriek všetkým opatreniam podľahla rabovaniu cudzími včelami. Potom som zistila v inom úli, že chýba matka v rodine, tak som ju musela spojiť s inou rodinou. Spád klieštika bol opäť znepokojivo veľký, aj napriek letnému liečeniu kyselinou mravčou. Na prelome zima/jar uvidíme, ako sa darí naozaj. Toto všetko znášame spoločne, ako jeden celok zdieľame radosť i starosti. Do budúcnosti nevidíme, no to, ako sa správame k včelám, aj k sebe navzájom, je výzvou i nádejou zároveň.
Nech žijú včely!
Autor: Jana Gavlasová